Hráca
Kamus Anglo-Saxon Old English Bosworth & Toller - hráca
Menurut Kamus Old English:
an;
- hráca
- m. Expectoration, spittle, matter brought up when clearing the throat :-- Ðæs seócan mannes hráca biþ maniges hiwes the sick man's expectoration is many-coloured, L. M. 2, 46; Lchdm. ii. 260, 13. Hyt gelíðigaþ ðone hrácan, Herb. 55, 2; Lchdm. i. 158, 10. Wið swíðlícne hrácan, 146, 2; Lchdm. i. 270, 2. Mycelne hrácan, 158, 1; Lchdm. i. 284, 23. [Icel. hráki spittle.]