Súcan

Selon le Dictionnaire Anglo-Saxon :

súcan

p. seác, pl. sucon; pp. socen To suck:--Ic súce sugo, Ælfc. Gr. 28, 5; Zup. 175, 4. Heó (the air) sýcþ ǽlcne wǽtan up tó hire, Lchdm. iii. 278, 7. Of ðæra cilda múðe ðe meolc súcaþ, Ps. Th. 8, 2. Ða breóst ðe ðú suce (suxisti), Lk. Skt. 11, 27: Homl. Skt. i. 8, 125. Sucun (suxerunt) hunig of stáne, Ps. Surt. ii. p. 192, 43. Ðæt hig sucon, Deut. 32, 13. Ongunnon ealle ða næddran heora blód súcan, Homl. Th. ii. 488, 35. Súcende mid ealdum men lactentem cum homine sene, Deut. 32, 25. Ǽgðer ge men ge ða súcendan cild, Homl. Th. i. 246, 21. Of múðe súkendra (lactantium), Mt. Kmbl. Rush. 21, 16. [He moste suken, Laym. 13194. Vther þa ȝæt sæc (soc, 2nd MS.) his moder, 12981, Þa tittes ꝥ þu suke, 5026. Bi þeo tittes þet he sec, A. R. 330, 6.]

Mots connexes: á-, for-súcan, meolc-súcend; súgan, sícan. sucan