Wan-hálness
Słownik Anglo-Saski Staroangielski Boswortha i Tollera - wan-hálness
Zgodnie ze Słownikiem Staroangielskim:
e;
- wan-hálness
- f. Weakness, sickness, unsoundness, infirmity :-- Ðæm abbode is á tó behealdenne heora (fratrum infirmorum) wanhálnes (imbecillitas), R. Ben. 75, II. Wanhálnysse (debilitate) ealles líchaman, Scint. 38, 7. Dysig æfter untrumnysse his ongyt, and æfter wanhálnysse (inbecillitatem) gecyndes his wát, 97, 15. Bróþor se untruma gif hé gefrét hys weaxan wanhálnysse (inbecillitatem), Anglia xiii. 442, 1102. Cf. wan-hælþ. wan-halness