Móna

Secondo il Dizionario dell'Inglese Antico:

an;

móna

m.: but also móne, an; f. I. the moon :-- Se móna and ealle steorran underfóþ leóht of ðære miclan sunnan, Lchdm. iii. 236, 19. Se móna wæs æt fruman on ǽfen gesceapen, 264, 26. Sunna and móne (but næs se móna ðágyt uppe, 29, 22), Nar. 28, 20: Bt. Met. Fox 29, 73; Met. 29, 37. Ðæs sunnan ásprungnis oððe ðære mónan, Nar. 28, 10. Ðæs mónan trendel the moon's disc, Lchdm. ii. 242, 4. II. moon as in new, full moon, the reference being to the stage reached in a lunar month :-- Níwe móna neomenia, Wrt. Voc. i. 16, 51. Se níwa móna, Lchdm. iii. 264, 26. Móna se forma, se óðer, se þridda, etc., pp. 184-196. [Ful]les mónan plene lunae, Kent. Gl. 210. Nǽfre búton on níwum mónan, Lchdm. iii. 242, 23. On ánre nihte ealdne mónan ... on tweigra nihta mónan, etc., 154, 15-28, 156, 1-16. Hé gesette ðone mónan fulne, 238, 27. Ðæt geár hæfþ twelf níwe mónan, 248, 25-26. [Goth. ména; m.: Icel. máni; m.: O. Sax. máno; m.: O. Frs. móna; m.: Du. maan; f.: O. H. Ger. máno; m.: M. H. Ger. máne; m. also f.; mánt, mánde: Ger. mond; m.] mona